06
Nov

Poruchy pozornosti

Porucha pozornosti alebo hyperkinetická porucha ADHD/ADD

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha v správaní - hyperkinetická porucha alebo porucha DHD/ADD, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka si vyžaduje špecifický prístup vo vzdelávaní. Ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa,učenie,hry,sociálnevzťahy...
U časti populácie pretrváva až do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.  V škole pozorujeme značnú disproporciu medzi úrovňou školského výkonu a úrovňou intelektových schopností týchto žiakov.
Táto porucha správania primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia. Presná príčina vzniku je doteraz neznáma, ale viaže sa na jemné organické poškodenia mozgu ( rizikové tehotenstvo, komplikovaný pôrod, zápalové ochorenia sprevádzané vysokými teplotami, stav bezvedomia, úrazy...), vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené, nerovnomerné zrenie CNS, niektoré lieky a ich vedľajšie účinky.

     Rozlišujeme tri typy hyperkinetickej poruchy:

1. ADHD = typ s prevahou hyperaktivity a impulzivity
2. ADD = typ s prevahou poruchy pozornosti
3. kombinovaný typ

Pomôcka pre rodičov detí s ADHD/ADD

     Deti s ADHD/ADD sú:

  • nepozorné(nedokážu sa sústrediť dlhší čas, neudržia pozornosť, sú apatické, nemotivované – v škole a pri písaní úloh)
  • hyperaktívne, motoricky nepokojné, neobratné ( oblasť jemnej aj hrubej motoriky), nie sú schopné sedieť dlhší čas pokojne, ľahko ich vyrušia vonkajšie podnety, sú netrpezlivé, často odpovedajú na otázku skôr, než je dokončená, s ťažkosťami plnia inštrukcie a výzvy, nedokončia začatú činnosť, zdá sa, že nepočúvajú, čo sa im hovorí, zamestnávajú sa nebezpečnými aktivitami, sú neprimerane hlučné, objavuje sa u nich denné snenie
  • impulzívne, emocionálne labilné(nestabilita nálady, rýchlo sa rozplačú, nazlostia, sú afektívne, skáču do reči, roztržité, zábudlivé, strácajú svoje veci, sú neporiadne, chaotické, reagujú unáhlene)

     Deti s ADHD môžu mať v škole problém:

  • v sociálnych vzťahoch - pri nadväzovaní kontaktov, porušovanie disciplíny, neuvážené konanie, nedostatok empatie, agresívne správanie, nízke sebahodnotenie, problém spolupracovať v skupine, nedostatočné sebaovládanie, správanie dieťaťa vyčlení rodinu z jej spoločenského života, rodičia sa môžu cítiť, že zlyhali, že sú neschopní
  • v organizovaní svojej činnosti, pri samostatnej práci, zabúdajú si plniť povinnosti, vypracovať domáce úlohy, strácajú svoje veci
  • pomalé pracovné tempo
  • s učením – dyslexia, dysgrafia, dysortografia
  • iné problémy: autizmus, Aspergerov syndróm, Tourettov syndróm, obsedantne-kompulzívna porucha, chronická agresia, asociálne alebo delikventné správanie, depresie, neurózy (úzkostné poruchy, strach, tréma, fóbie, depresie), emočné problem

          Iné ťažkosti, ktoré môžu pripomínať ADHD/ADD:

  • somatické problémy(porucha zraku, sluchu...)
  • záchvaty (epilepsia)
  • následky poranenia hlavy (nehody, úrazy)
  • akútne somatické ochorenie ( choroby srdca, diabetes, astma, enuréza-pomočovanie)
  • spánkový deficit (chronický nedostatok spánku-dieťa je podráždené, protivné, má zlú náladu, nie je schopné koncentrovať sa, učiť sa )
  • vedľajšie účinky liekov, drogy


      Ako majú rodičia viesť dieťa s ADHD,ADD:

     Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha – ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývinová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD/ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu – ADHD/ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností. U týchto detí nepomáha trest typu sedieť bez pohnutia na stoličke alebo stáť v kúte...hyperaktívne dieťa to nie je schopné vydržať. Rodičia tu musia ako väčšinou, sami hľadať primerané opatrenia pre individuálne potreby toho ktorého dieťaťa.
     Ako sa potom dá takéto dieťa zvládnuť?

  • Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední. Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Hnev neznamená, že svoje dieťa nemilujete.
  • Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou. Ak budete hľadať dobré stránky vášho dieťaťa, určite ich pár nájdete.
  • Vyvarujte sa neustále negatívnemu prístupu: prestaň!...nesmieš!...povedal som nie!...
  • Oddeľte chovanie, ktoré sa vám nepáči, od samotnej osoby dieťaťa : napr.“ Mám ťa rada, ale nepáči sa mi, keď roznášaš blato po celom dome.“
  • Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať...Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje. Vaša neústupnosť dieťa presvedčí, takže si postupne vytvorí svoj vlastný program.
  • Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Buďte preto trpezliví.
  • Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Malo by tam byť čo najmenej rozptyľujúcich podnetov.
  • Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Úloha musí byť v jeho silách, i keď jej splnenie vyžaduje trochu pomoci od druhých.
  • Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Snažte sa týmto výbuchom predísť tak, že odvrátite jeho pozornosť na niečo iné, alebo si s ním všetko v pokoji preberiete.
  • Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný. Je lepšie, keď sa hrajú u vás doma, môžete mať dozor nad ich hrou a môžete ich usmerňovať.
  • Neľutujte toto dieťa, nerozmaznávajte ho, nebuďte z neho vystrašení ani mu príliš neustupujte.

      Ďalšie odporúčania rodičom:

  1. 1.Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Ak majú rodičia nádej na zlepšenie, upokojí ich tosú trpezlivejší.
  2. 2.Nešetriť povzbudením, pochvalou, ocenenímto nielen za dobrý výkon, ale aj prejavenú snahu.
  3. 3.Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne. Učte sa spoludieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu. Naučte ho ako sa má správne učiť, pri učení vylúčte rušivé vplyvy a podnety.
  4. 4.Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiťk úlohe sa vrátiť. Cez víkend odporúčame, aby sa dieťa pripravilo do školy už v piatok popoludní a v sobotu a nedeľu sa venovalo aktívnemu oddychu, športu, rodinným výletom.
  5. 5.Záujem udržiava pozornosť dieťaťa, nútenietresty nemajú význam.
  6. 6.Nútiť hyperaktívne dieťapokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Pohyb, voľná hra, radostná aktivita znamenajú odpočinok nervového systému.
  7. 7.Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymiopakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné. Napr. ak dieťa nie je obratné, je vždy možné cvičiť jeho silu, naučiť ho plávať, jazdiť na bicykli...
  8. 8.celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť, napr. darčeky, prekvapenia.
  9. 9.Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovanýproblémoch dieťaťa. Niekedy je nutné čeliť zábudlivosti žiaka zavedením zošitu, do ktorého učiteľ denne zaznamenáva úlohy a novú látku, aby ju rodičia doma s dieťaťom v pokoji prebrali.
  10. 10.Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detíADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti. V podstate však vyplýva, že mnoho týchto detí nebýva študijnými typmi, v praktickom povolaní ( záujem o zvieratá, potravinárske remeslá, služby )sa potom osvedčujú lepšie.

Aké vlastnosti musia mať rodičia, aby dokázali zvládnuť starostlivosť o dieťa, ktoré má špeciálne potreby? Niečo ako šikovnosť žongléra, predvídavosť veštca, porozumenie psychológa, znalosti lekára, takt diplomata, a to všetko umocnené železnou vôľou...?
Byť rodičom nie je jednoduché. Byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Ale keď sa nesprávajú tak, ako to od nich očakávame a ich nehodné správanie vytvára napätie, už to také ľahké nie je.
Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom. Potrebné je sústrediť sa na to hlavné: duševné zdravie dieťaťa, pohodu, jeho sebaúctu, sebadôveru a pozitívne sebaprijatie.
Veľmi dôležité je pre rodiča udržať si humorný nadhľad, aby sa pri riešení problémov, ktorých je mnoho, nezbláznil.
Každá rodina má svoj vlastný problém a každý problém má svoju vlastnú dynamiku a riešenie. Spoločné je to, že riešenie je vždy v ochote ku zmiereniu, to znamená, v ochote ku láske. Výchova, ktorá sa zakladá na láske a úcte, je najúčinnejšou prevenciou nepokoja v človeku a medzi ľuďmi.
Základom výchovy nepokojných detí je zvýšenie pozitívneho rodičovského záujmu, vynechanie fyzického a psychického trestania. Len deti, ktoré pociťujú rodičovskú lásku, porozumenie, akceptáciu, môžu úspešne rozvíjať svoju osobnosť.
Držíme palce a prajeme veľa vytrvalosti!

 

Dieťa s poruchou pozornosti v škole

Deti, ktoré majú poruchu pozornosti, žijú stále pod tlakom náročných situácií, ktoré vznikajú vplyvom prejavov ich poruchy. Bojujú o uznanie a úspech, ale tento boj zväčša prehrávajú. Denne sa stretávajú so situáciami, kto pre ostat deti normálne, bežné, ale ony na ne nestačia, nezvládajú ich a navyše si to uvedomujú. Často považova za zlé, lenivé, hlúpe, nevychované. Pretože deti tieto situácie nedožu primerane zvládnuť, riešia ich inak, po svojom“, čo ale nebýva pre ich okolie prijateľné. Ide predovšetkým o :

  1. a)únik dieťa sa snaží pred svojimi problémami uniknúť, utiecť. Častý býva únik do chorôb /ráno pred cestou do školy ich bolí hlava, brucho /. Tento únik ale nemusí byť vedomý. Vedomý únik je, ak dieťa uteká zo školy alebo z domova. Menej padný býva únik do „vtorho sveta“ dieťaťa, kedy dieťa uteká do svojho vysneného sveta, do snov a predstáv o tom, že je úspešné;
  2. b)regresia tento spôsob môžeme nazvať „krokom späť“ . Dieťa sa začne spvať ako vekovo omnoho mladšie

dieťa, akoby sa vracalo do doby, kedyte nároky na seba kladené zvládalo, niekedy aj týmto správaním akoby po dospelých dieťa vyžadovalo viac lásky a menej rokov;

  1. c)popieranie neúspechov alebo ichahčovanie nebýva opäť vedomé, dieťa akoby si neúspech neuvedomovalo,

nevidí“, že sa mu niečo nepodarilo. Zľaovanie neúspechov býva vedomé, keď si dieťa uvedomuje prehru, ale berie ju na ľahkúhu“, nič si z nej navonok nerobí, neberie ju žne, prípadne sa snaží zľaov úspechy ostatných detí napríklad tým, že to, čo ostatné deti dokázali, nič nebolo“;

  1. d)upútanie pozornosti - neúspešné dieťa sa snaží asp nejakým spôsobom uspieť, keďže nevie, akým spôsobom by to mohlo urobiť, lebo jeho silnejších stnok, ktorými by sa mohlo prejaviť nie je veľa, upútava pozornosť predvádzaním sa, provokovaním ostatných detí, rodičov a učiteľov.

Aby sme sa vyhli práve spomenutým reakciám detí, ktoré nevedia rieš svoju situáciu, musíme žiakom podať pomocnú ruku a naučiť ich pracovať tak, aby úlohy zvdli.

 

Metódy výučby organicie školských povinností

Žiaci s poruchou pozornosti majú problémy s organizačnými a školskými zručnosťami, ktoré sú pre ich poruchu typické. Učitelia sa sťažujú, že deti zabúdajú pomôcky na vyučovanie a domáce úlohy, neustále niečo strácajú. Rodičia sa naopak sťažujú, že si deti nepamätajú, čo sa naučili, čo majú za domácu úlohu. Preto títo žiaci potrebujú systematicky a pod pravidelným dohľadom precvičov organizač zručnosti v nasledovnom poradí:

  • usporiadať si pomôcky,
  • usporiadať pracov priestor,
  • poznamenávať si úlohy,
  • zostavovať si zoznamy,
  • zoradiť si činnosť podľa dôležitosti,
  • naplánovať si krátkodo úlohy,
  • rozložiť si dlhodoúlohy na úseky,
  • poznnormy prijateľnej práce,
  • orientovať sa a poívať kalendár,
  • sledovať hodiny, riadiť sa rozvrhom,
  • vedieť, čo si zobrať z domu a čo doma nechať,
  • vedieť , čo odniesť domov , čo vrátdo školy,
  • vedieť, kedy a komu odovzdať vypracova úlohy,
  • vedieť, čo presne robiť pri samostatnej práci v lavici,
  • vedieť, čo robiť po dokončení práce v lavici,
  • vedieť, a pomôcky sú v škole potrebné.

Žiaci majú často problém so zaznamenávaním domácich úloh, preto je vhodné, aby sme spolu so žiakmi v septembri a v januári vytvorili plánovací kalendár na škols polrok. Do kalendára si žiak zapisujeúčové udalosti v škole / napr.somprevierky, exkurzie/, v rodine / napr. narodeniny, oslavy / a iné.

Pri cviku pomáha v úvode učiteľ, neskôr učiteľ pridelí žiakovi kamaráta, ktorý mu bude pomáhať a dozerať na to, aby si do kalendára zapisoval všetky dôležité úlohy. Pri zadáva úloh v škole, učiteľetky úlohy zapisuje na tabuľu, nespolieha sa iba na ústne oznámenie úlohy.

Žiakom, ktorí majú výraz problémy s organizáciou svojej v práce, v úvode nácviku tejto zrnosti, môže učiteľ vyhotoviť zoznam jeho povinností, ktoré boli v ten deň žiakom zadané, žiak si úlohy zaznamená do svojho kalendára a potom spolu s učiteľom, neskôr s kamarátom, vypracuje zoznam úloh, ktoré musí splniť do ďalšieho dňa. Po ich splnení, úlohy vyškrtáva zo zoznamu i z kalendára. iteľ v vere vyučovania venuje pár minút tomu, že opätovne žiakom zopakuje všetky domáce úlohy.

Starších žiakov môže učit naučiť, ako si majú efektívne, prehľadne zaznamenávať fakty na vyučovacej hodine. Zápis do zošita žiak začína písať kaž hodinu vždy na ľavej strane novej dvojstrany, získa tým prehľadnosť. Na prvý riadok vľavo napíše vždy dátum a deň v týždni /slúži to ako opora pamäti pri učení/. Na druhý riadok napíše vždy tému hodiny, v zošite žiak dopredu nakreslené pamäťo hodiny a značkami si znázorňuje na nich priebeh vyučovacej hodiny /žiakovi sa pri učení automaticky vybavia podrobnosti z hodiny/,

zároveň si môže zaznamenať, čomu nerozumel, kedy nedával pozor, kedy bol na hodine úspešný.

Príklad symbolov:

  • bodka dával som pozor,
  • krížik prihlásil som sa,
  • krúžok bol som vyvolaný,
  • kričník správne som odpovedal.

Pod pamäťové hodiny si žiak zapisujeetko, čo iteľ píše, resp. diktuje. Žiaka treba naiť, aby nadpisy písal farebne, dôležité heslá zvýraznil veľkými písmenami, alebo použil zvýraovač, poučky si umiestnil do rámiku. Žiakom veľmi pomáha, keď sa naučia pri práci poívať aj symboly, ktoré im pomôžu orientovať sa v texte napr. :

  • otáznik žiak niečomu nerozumie, musí sa spýtať,
  • kričník označenie dôležitého napr. poučka.

V závere vyučovacej hodiny si žiak zapíše do zita domácu úlohu, v pise je jasne uvedené, čo žiak doma presne urobiť.

Je dôležité, aby sa žiak naučil, aké pomôcky potreb na konkrétnej vyovacej hodine, učiteľ musí dbať na to, aby mal žiak na lavici iba tie pomôcky, ktoré naozaj potrebuje, lebo neporiadok v lavici a na lavici pôso na žiaka rušivo a odpútava jeho pozornosť.

Na nácvik tejto zrnosti môže učiteľ prideliť žiakovi asistenta, kto mu pomôže, ale nepracuje namiesto žiaka. Ak sa stane, že žiak nemá na vyovaciu hodinu žiada pomôcky, učiteľ žiakovi poskytne hrad pomôcku, napr. žiak ne natvar výchovu pastelky, učiteľ poskytne žiakovi sta ohryzené pastelky. Tak učiteľ žiakovi najavo, že nebude upevňovať jeho problémy so zvládnutím organizácie školských povinností, že mu chce ale pomôcť jeho problémy odstrániť.

Pri nácviku organizácie školských povinností je nut úzko spolupracovať s rodičmi. Učiteľ by mal rodom objasniť zásady, ktoby rodičia mali pri domácej príprave žiakov s poruchami pozornosti dodržiavať.

 

Domáca pprava žiaka

Príprava na vyučovanie u detí s poruchou pozornosti si vždy vyžaduje prítomnosť rodiča!

Pri príprave na vyovanie je potreb vyčlen diaťu vhodný priestor, každé dieťa by malo mať svoj sací stôl, skrinku na škols potreby a učebnice, alebo asp stabilne urče miesto, kde si môže svoje veci uložiť, kde vypracováva úlohy.

Dieťa potrebuje nerušený priestor na prípravu na vyovanie. Stôl by mal byť orientova tak, aby dieťa sedelo čelom k stene. Okno by malo mať dieťa buď za chrbtom, alebo asp zboku. Tieto opatrenia smerujú k tomu, aby pozorno dieťaťa pri učení bola čo najmenej odpútava vedľajšími, rušivými podnetmi. Preto aj dosku stola by malo pokrýv čo najmenej predmetov, malo by na nej byť len to, čo dieťa potrebuje na vypracovanie úloh. Celkovo by detská izba alebo miesto, kde sa dieťa učí, malo byť usporiadané, prehľadné, upratané, upravené. Neporiadok či neusporiadanosť odvádza dieťa od pozornosti a uvádza dieťa do zmätku, a tým sa zvyšuje jeho nepokoj, nesústredenosť. Dieťa by sa malo naučiť podľa jednoduchého systému usporiadať, upratať svoje veci tak, aby mali svoje miesto.

Rod jednak púta unikajúcu pozornosť dieťaťa a určuje postup práce a zároveň učí dieťa určitému systému a poriadku pri práci. Rodič je dieťaťu oporou, posilňuje jeho sebavedomie tým, že ho ubezpečí, že úlohy nie ťažké, že ich dieťa postupne zvládne, že mu s úlohami pomôže, to ale neznamená, že rodič úlohy vypracuje za dieťa. Rodič dieťa pri práci vedie, vysvetľuje, ale na riešenie úlohy pricdza dieťa za postupného vedenia samo, tak si riešenie a výsledok úlohy lepšie zapamätá. Rodič dieťa za pokrok, úspech pochváli.

Rodič by mal s dieťaťom pracov v čase, kedy sa čo najviac sústredí. Keď je unavené astrediť pozornosť sa mu viditeľne nedarí, je lepšie nech dieťa odpočinúť alebo sa pohybovo uvoľniť a potom sa k práci vrátiť. Striedaním činností napr. písania s čítaním sa predcdza únave a púta sa tak pozornosť, preto je lepšie prácu rozdel na kratšie úseky, ktoré sa striedajú po niekoľkých minútach, podľa toho ako sa dieťa na prácu sústre . Rodič že prispieť k zlepšeniu pozornosti aj zmenou pracovnej polohy. Pri práci by rodič nemal dieťa súriť a pracovať s dieťaťom by mal každý deň v približne v rovnakom čase. Je dobré, keď rodič naučí dieťa v rámci prípravy na vyučovanie aj systému v ukladaní pomôcok do školskej aktovky a vedie ho aj ku kontrole školskej aktovky ešte ráno pred odchodom do školy. Ak žiak má plánovací kalendár školských povinností a školských úloh, rodič by mal dieťaťu pomôcť naučiť sa organizovať si školské povinnosti podľa kalendára a postupovať v súlade s postupom učiteľa v škole.

iteľ by mal b pre rodičov ľahko dostupný a mal by sa k rodičom spvať vnímavo a citlivo. Pre rodiča pri domácej príprave žiaka na vyučovanie je dôležité, aby učiteľ denne dohliadal na zaznamenanie domácich úloh do kalendára školských povinností resp. do zoznamu školských úloh.

Vhodné je, aby učiteľ rodičom v závere kažho ždňa poslal správu o tom, ako dieťa počas ždňa pracovalo, a pokroky urobilo, v čom bolo úspešné, na čom dieťa musí ešte popracovať, prípadne učiteľ upozorní rodičov na vzniknuté probmy. Rodič túto správu podpíše a tiež môže pripísať, ako dieťa pohalo doma s domácimi prácami, ako pracovalo pri domácich úlohách, učiteľ i rodič získajú lepší obraz o dieťati. Je vhodné, ak sa rodič a učiteľ stretnú raz mesačne na konzultáciách a dohodnú si ďalší postup práce s dieťaťom.

Ako upútať pozornosť žiaka na vyučovacej hodine

Upútať a udržať ujem a pozornosť žiaka na vyučova nie je vždy ľahké. Udržať pozornosť žiaka s poruchou pozornosti predstavuje zvlášť nároč problém, kto vyžaduje, aby učiteľ využíval najrôznejšie metódy a postupy v práci.

Odporúčania na upútanie pozornosti žiakov:

  1. 1)Posadiť žiaka s poruchou pozornosti čo najbližšie k iteľovi.
  2. 2)Nadväzovať so žiakom priamy kontakt.
  3. 3)Odstrániť žiakovi z lavice predmety, ktoré rozptyľujú jeho pozornosť.
  4. 4)Posadiť žiaka medzi dobre sústredenými žiakmi.
  5. 5)Využívať priamy fyzický kontakt so žiakom /napr. položiť zľahka ruku na plece, keď učiteľ      chce zamerpozornosť žiaka na činnosť v triede/.
  6. 6)Využívať pozitívne stimuly na udržanie a posilnenie pozornosti.
  7. 7)Používať pri stimulácii pozornosti vopred dohodnuté signály /napr. keď učiteľ ukáže na oči, znamená to dívaj sa“/.

Upútať pozornosť žiaka učiteľ môže najrôznejšími signálmi napr. zhasne svetlo, zazvo zvončekom, zabliká, zdvihne ruku a pod. Osvedčilo sa, ak iteľ mení hlas, strieda hlasnejší hovor so šepotom, využíva vizuálne pomôcky, pri výklade napíšeúčo slová na tabuľu farebnými kriedami, na písom materiál, na kto sa majú žiaci sústrediť, učiteľ ukáže prstom. Výklad učiteľa by mal byť živý, energický, pri výklade učiteľ používa obrázky, grafy, gestá. Maximálnemu zapojeniu žiakov do vyovacej hodiny a udržaniu ich pozornosti napomôže, ak žiakov necháme pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách. Kooperatívne učenie je vynikajúcou metódou, ako u žiakov udržať zaujatie a aktívnu účasť na vyučovacej hodine. Tým, že učiteľ zadáva žiakom zložitejšie otázky, na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať, ktoré si vyžadujú logické myslenie, žiakov podnecuje ku kritickému mysleniu a k diskusii.

Osvedčenou metódou je metóda vynechaných slov, žiaci dostanú texty s chýbajúcimiúčovými slovami, ktopočas výkladu do textu doňajú,účové slová si môžu žiaci zaznačiť i farebne. Učiteľ by mal žiakov vyvolávať rovnomerne, žiaci veľmi rýchlo zistia, že učiteľ vyvoláva tých žiakov, od ktorých očakáva odpoveď, preto pozornosť týchto žiakov je vyššia a ostatní žiaci, hlavne žiaci s poruchou pozornosti vynajú“ svoju pozornosť.

Existuak metódy, ktoré zaistia, aby boli žiaci vyvolávarovnomerne:

  1. ožiaci sú vyvolávaní postupne, podľa zasadacieho poriadku /raz zozadu dopredu, raz spredu dozadu, z ľavej, prípadne pravej strany/ - na tzv. hadíka,
  2. oučiteľ si pripraví kartičky s menami žiakov, pri vyvoláva hodne vyťahuje kartičky, kto potom vracia späť,
  3. oučiteľ položí žiakom na lavicu kontrol kartu, na kartu žiak uro počas hodiny čiarku vtedy, keď ho učiteľ vyvolá, je to dobrá kontrola i pre samotného učiteľa.

       Pri žiakoch, ktorí majú problémy s pozornoou, potrebujú spracovať otázku, usporiadať si myšlienky a vyjadriť ich, na odpoveď žiaka učiteľ počká asp 5 sekúnd, prípadne ozku znovu sformuluje. Žiakovi, kto nedože ani tak odpovedať, učiteľ navrhne, že sa k nemu po chvíli vráti, žiak tak dostatok času na spracovanie správnej odpovede.

Učiteľ môže so žiakmi, ktorí majú problémy s pozornosťou, uzavrieť i dohodu, o ktorej ostatní žiaci nevedia, cieľom dohody je zvýšenie sebaúcty žiakov. Ak bude vedieť žiak odpovedať na ozku, tak zodvihne ruku s otvorenou dlaňou, ak žiak zdvihne ruku so zaťatou päsťou, nebude vyvolaný.

Aby žiaci mohli na vyovacej hodine správne splniť zada úlohy musia byť pokyny k práci zada spvne, zvlášť žiaci s poruchou pozornosti majú probmy so správnym pochopení a vyplnením pokynov.

 

Nasledujúce body vhodnou metódou pre správne zadávanie pokynov.

  1. 1.Učiteľ pokyny zava až potom, keď trieda stíchne.
  2. 2.Učiteľ počká, kým sa všetci žiaci sústredia, žiakom s poruchou pozornosti jas signál / gesto, priamy fyzický dotyk/, že majú zamerpozornosť.
  3. 3.Učiteľ vysvetľuje, jasne, pomaly, výstižne.
  4. 4.Učiteľ pri výklade, zadáva úloh stojí vždy k žiakom čelom.
  5. 5.Učiteľ pokyny udeľuje multisenzorickými postupmi, udeľuje ich vizuálne i verbálne.
  6. 6.Učiteľ názorne celej triede predvedie, čo majú žiaci robiť.
  7. 7.Učiteľ nezadáva žiakom viac pokynov naraz.
  8. 8.Učiteľ dbá na to, aby si žiaci zadáva úlohu zaznačili do plánovacieho školsho kalendára resp. do zoznamu úloh.
  9. 9.Učiteľ správne pochopenie pokynov celou triedou skontroluje kontrolnými otázkami.
  10. 10.Učiteľ pre kontrolu nechá vybraných žiakov udelené pokyny zopakovať alebo preformulovať.
  11. 11.Učiteľ dbá na to, aby pokyny boli úplné, aby obsahovali i pokyn, čo majú žiaci rob ak úlohu splnia.

Metódy pce na hodinách slovenského jazyka

Deťom s poruchou pozornosti /podobne ako ostatným dom so ŠVVP/ vyhovu v práci na vyučovacej hodine moderné vyučovacie metódy /integrova vyučovanie, metódy rozvoja somného prejavu a pod./, tieto metódy pre prácu s deťmi s poruchou pozornosti vhodné hlavne preto lebo:

  • pre deti zaujímavé, motivujúce,
  • sú multisentorické,
  • zaňajú interakciu medzi žiakmi, čo vedie k rozvoju sociálnych zručností a zvyšovaniu sebaúcty,
  • dávajú možnosť voľby, preto umožňujú odhal spôsoby, ako sa žiak učí, kde sú jeho sil stránky.

Metódyvhodné nielen pre deti s poruchami pozornosti, aleprospešné pre všetkých žiakov.

Metóda grafického znázornenia inforcii

Grafické pomôcky uľahču usporiadanie informácií, predstavujú vizuálne zobrazenie pojmu a umožňujú žiakom vizuálne si usporiadať to, o čom čítali. Dobrí čitatelia si vytvárajú vizuálne predstavy už počas čítania. Aby žiaci s poruchou pozornosti porozumeliznamu textu pri tichom čítaní, musia počuť svoj hlas, to znamená, že musia čítpolohlasne, slucho vnem potrebujú preto, aby pochopiliznam textu. Deti s poruchou pozornosti zvyčajne čítajú plynule, bez probmov, ale ich rozptýlená pozornosť im nedovoľuje, aby sa sústredili na obsah textu, zvlášť ak je text nezaujímavý alebo náročný. Žiaci majú výrazne problémy s orientáciou v texte, je vhodné, aby text sledovali pomocou záložky, ukazovali si prstom, prípadne používali čítacie okienko.

Metódy pri nácvikusania

Najväčšie problémy so zvdnutím školských zručností žiakom s poruchami pozornosti ro písanie. Probmy sa prejavujú v pravopise slov, interpunkcii a písa veľkých písmen. Písmo týchto detí a celkový som prejav je neúhľadný, problémy majú s usporiadaním myšlienok, písomným vyjadrením myšlienok, prípadne píšu pomalým tempom. Pri oprave chýb využívajú gumu, korektor, zmik, čím sa ešte viac prehlbuje nečitateľnosť ich somného prejavu, zošity týchto detí často špinavé, pokrčené, roztrhané. Problémy im robí písať úhľadne do riadkov, písmená väčšinou tvoria nemotorne.

Probmy v pravopise a v písa sa prejavujú preto, lebo deti s poruchami pozornosti sa obvykle vizuálne nesústredia na detaily a nespozorujú alebo si nevybavia jednotlivé smená a sled slov. Nedožu v slovách vizuálne rozlovať opakujúce sa vzorce a v písa nie dostatočne pozorné. Tieto deti majú často poruchy sluchovej pamäti a táto porucha spôsobuje, že sa veľmi ťažko učia spájať písmeno s hláskou a s problémami si pamätajú vypočuté hlásky v správnom pora /napr. slovo hlas môžu napísať ako hals/. Môžu mať i nedostatky v zrakovej pamäti, čo im sťažuje schopnosť vybaviť si ako slovo vyzerá a následne napísať písmená v správnom poradí, preto im robí problém správne napísať i bežné krátke slová, ktorá už mnohokrát videli, čítali, písali a použili.

Pri preverova pravopisu formou diktátu učiteľ vyslovuje slová pomaly, výslovnosť hlások je dôrazná, aby žiaci leie počuli, ako i jednotlivé hlásky za sebou. Tempo diktovania je pomalé, žiakom s poruchou pozornosti musí učiteľ dať dostatok času, aby stihli da slovo napísať a skontrolovať. Diktát pre žiakov s poruchou pozornosti by mal byť kratší, v prípade, že žiak diktát nezvládol je nutné, aby učiteľ žiaka ústne vyskúšal zvládnutie gramatických javov, lebo nezvládnutie diktátu nemusí automaticky znamenať, že žiak nezvládol daný gramatický jav. Na overenie gramatických znalostí sú vhodné doplňovacie cvičenia, kde žiak dopĺňa slová, písmená, diakritické znamienka, interpunkčné znamienka.

Metódy výučby matematiky

Pribe matematiky majú žiaci s poruchou pozornosti problémy hlavne s tým, že počítajú nepozorne, nepresne, nedokážu čísla pri počtových operáciách v zošite správne zoradiť, problematic je pre tieto deti usporiadanie úloh, ich odpisovanie z tabule alebo ebnice, nevenujú dostat pozorno operačným znamienkam, ťažko si pamätajú a vybavujú základ údaje.

Veľa žiakov strach z hodín matematiky, trpia malou sebaúctou, lebo sa im neda chápať matematický jazyk a matematické pojmy, aj keď majú dobrú priestorovú orientáciu, logické myslenie. Pri učbe matematiky je dôležité zvlášť     žiakom s poruchami učenia a správania, teda   aj žiakom s poruchami pozornosti, interpretovať ivo v kontexte, kto dáva zmysel. Žiaci by mali vedieť, čo sa učia a prečo sa to učia. Učiteľ by mal učbu matematiky usporiadať tak, aby mali žiaci čas sa popasovať s problémami, aby mohli hľadať svoj vlastný postup riešenia a svoje vlastné výsledky zhodnotiť. Pri vyhodnotení a vypočutí jednotlivých úvah a postupov riešenia si žiaci uvedomia, že úlohy sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi, že žiaden „jedine správny“ spôsob neexistuje.